Nariadenie o Európskej prokuratúre a smernica o ochrane finančných záujmov
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „nariadenie o Európskej prokuratúre“) stanovuje základ pre fungovanie Európskej prokuratúry.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (ďalej len „smernica o ochrane finančných záujmov“) vymedzuje, ktoré trestné činy sa považujú za trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ.
To súvisí s vecnou príslušnosťou Európskej prokuratúry, ktorú vymedzuje článok 22 nariadenia o Európskej prokuratúre. (Článok 22 nariadenia o Európskej prokuratúre odkazuje na celý rad trestných činov vyplývajúcich z práva EÚ, ktoré sú uvedené v smernici o ochrane finančných záujmov).
Smernica o ochrane finančných záujmov je rovnako záväzná pre všetky zúčastnené členské štáty. Smernice ponechávajú na členské štáty, aké formy a metódy použijú na ich transpozíciu do vnútroštátneho práva. Pre Európsku prokuratúru to znamená, že neexistuje spoločný trestný zákon Európskej únie. Smernica o ochrane finančných záujmov však zabezpečuje harmonizovanú právomoc v rámci členských štátov zúčastnených na spolupráci s Európskou prokuratúrou, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré Európska prokuratúra vyšetruje a stíha.
Európska prokuratúra vychádza pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní z vnútroštátnych trestných činov, ktoré možno nájsť v príslušných trestných zákonoch členského štátu európskeho delegovaného prokurátora, ktorý bol v konkrétnom prípade určený ako osoba zodpovedná za vyšetrovanie a trestné stíhanie vedené v mene Európskej prokuratúry. Zúčastnené členské štáty poskytli v rámci oznámení podľa článku 117 nariadenia o Európskej prokuratúre zoznamy so svojimi príslušnými vnútroštátnymi trestnými činmi.
Členské štáty EÚ zúčastňujúce sa na spolupráci s Európskou prokuratúrou
V súčasnosti sa na činnosti Európskej prokuratúry zúčastňuje 22 členských štátov EÚ. Prostredníctvom posilnenej spolupráce (články 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa môže niekoľko členských štátov dohodnúť, že budú sledovať vzájomný cieľ, ktorým je najmä zriadenie Európskej prokuratúry (článok 86 ods. 1 tretí pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie), aj keď sa ostatné členské štáty rozhodnú nepodieľať sa na tejto spolupráci.
Počas rokovaní o vytvorení Európskej prokuratúry 20 členských štátov potvrdilo svoje želanie ju zriadiť, a tak sa po prijatí nariadenia o Európskej prokuratúre v roku 2017 stali zúčastnenými členskými štátmi.
S výnimkou Dánska je možné, aby sa k posilnenej spolupráci v rámci Európskej prokuratúry neskôr pripojili aj ďalšie členské štáty. Ich účasť musí potvrdiť Európska komisia.
Doteraz sa tak stalo v prípade ďalších dvoch členských štátov:
- rozhodnutie Komisie z 1. augusta 2018, ktorým sa potvrdzuje účasť Holandska na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry;
- rozhodnutie Komisie zo 7. augusta 2018, ktorým sa potvrdzuje účasť Malty na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry
Právne nástroje prijaté kolégiom Európskej prokuratúry
V nariadení o Európskej prokuratúre sú stanovené ďalšie právne nástroje, ktorými sa riadi a upravuje vnútorné rozhodovanie Európskej prokuratúry. Medzi najdôležitejšie z nich patria:
- vnútorný rokovací poriadok Európskej prokuratúry v platnom znení;
- rozhodnutie o stálych komorách v platnom znení;
- rozhodnutie o funkciách a postupoch stálych komôr v platnom znení;
- rôzne usmernenia, napríklad operatívne usmernenia k vyšetrovaniu, spôsobu odňatia a postúpeniu vecí ,usmernenia k zjednodušeným postupom a delegovaniu právomocí stálych komôr a usmernenia kolégia k uplatňovaniu článku 31 nariadenia o Európskej prokuratúre.
Spolupráca s ostatnými partnermi Európskej prokuratúry
Európska prokuratúra spolupracuje v rámci svojich vyšetrovaní a trestných stíhaní s mnohými partnermi v rámci Európskej únie (orgánmi zúčastnených a nezúčastnených členských štátov, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Európskej únie) aj mimo nej (orgánmi tretích krajín, medzinárodnými organizáciami).
Zúčastnené členské štáty vo svojich oznámeniach podľa článku 117 nariadenia o Európskej prokuratúre určili svoje príslušné orgány, ktoré spolupracujú s Európskou prokuratúrou.
Na uľahčenie spolupráce Európska prokuratúra uzavrela niekoľko pracovných dohôd s orgánmi zúčastnených aj nezúčastnených členských štátov, ako aj s partnermi na úrovni Európskej únie, napr. Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Eurojustom, Europolom, Európskym dvorom audítorov a skupinou Európskej investičnej banky.
Okrem toho boli zmenené základné akty hlavných partnerov, aby upravovali ich vzťah k Európskej prokuratúre:nariadenie o Eurojustenariadenie o OLAFa nariadenie o Europole.
Ochrana osobných údajov a prístup verejnosti k dokumentom
Pozrite si právny rámec ochrany osobných údajov na Európskej prokuratúre.
Európska prokuratúra vedie verejný registerdokumentov Európskej prokuratúry, ktorý možno použiť na vyhľadávanie vyššie uvedených aj ďalších právnych dokumentov EPPO.