Poslanie a úlohy

Európska prokuratúra je nezávislou prokuratúrou Európskej únie. Európska prokuratúrazodpovedá vyšetrovanie, trestné stíhanie a podanie obžaloby v prípade trestných činov proti finančným záujmom EÚ. Tie zahŕňajú niekoľko typov podvodov, podvodov s DPH, v prípade ktorých je škoda vyššia ako 10 miliónov EUR, pranie špinavých peňazí, korupciu atď.

Európska prokuratúra vedie vyšetrovania, vykonáva úkony trestného stíhania a vystupuje vo funkcii prokurátora na príslušných súdoch členských štátov až do konečného rozhodnutia vo veci. Kým Európska prokuratúra nezačala svoju činnosť, mohli tieto trestné činy vyšetrovať a stíhať iba vnútroštátne orgány, ale ich právomoci sa končili na hraniciach ich krajiny. Organizácie ako Eurojust, OLAF a Europol nemajú potrebné právomoci na vykonávanie takýchto trestných vyšetrovaní a stíhaní.

Európska prokuratúra od začiatku svojej činnosti 1. júna 2021 zaregistrovala viac ako 4 000 trestných oznámení od zúčastnených členských štátov EÚ a súkromných subjektov a bolo začatých viac ako 929 vyšetrovaní (k júnu 2022). Verejnosť môže oznamovať trestné činy Európskej prokuratúre pomocou špeciálneho webového formulára.

Mandát Európskej prokuratúry je vymedzený v nariadení Rady (EÚ) 2017/1939, ktoré nadobudlo účinnosť 31. októbra 2017. Viac informácií o právnych predpisoch upravujúcich rôzne aspekty činnosti Európskej prokuratúry nájdete nastránke Legal Framework(Právny rámec).

Všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté nasledujúcimi rozpočtami, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom týchto rozpočtov alebo ktoré majú byť do týchto rozpočtov uhradené: rozpočet Únie a rozpočty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie zriadených v súlade so zmluvami alebo rozpočty nimi priamo alebo nepriamo spravované a kontrolované.

Zúčastnené členské štáty musia do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovaťsmernicu o ochrane finančných záujmov. Táto smernica Rady a Parlamentu sa týka boja proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva a zvyšuje úroveň ochrany rozpočtu EÚ na základe harmonizácie vymedzenia, sankcií a premlčacích dôb trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.

Vymedzuje sa v nej tiež, ktoré trestné činy spadajú pod mandát Európskej prokuratúry:

• cezhraničné podvody s DPH s celkovou škodou najmenej 10 000 000 EUR;
• iné druhy podvodov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ;
• korupcia, ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy EÚ;
• sprenevera finančných prostriedkov alebo aktív EÚ verejným činiteľom;
• pranie špinavých peňazí a organizovaný zločin, ako aj iné trestné činy neoddeliteľne spojené s niektorou z predchádzajúcich kategórií.

Napríklad: Ak úradník prijme úplatok v súvislosti s projektom financovaným z prostriedkov EÚ a zakryje ho kúpou domu, Európska prokuratúra môže vyšetrovať pasívnu korupciu aj následné pranie špinavých peňazí.

• cross-border VAT fraud involving total damages of at least EUR 10,000,000;
• other types of fraud affecting the EU’s financial interests;
• corruption that damages, or is likely to damage, the EU’s financial interests;
• misappropriation of EU funds or assets by a public official;
• money laundering and organised crime, as well as other offences inextricably linked to one of the previous categories.

For example: If a civil servant takes a bribe in relation to an EU-funded project and conceals it by buying a house, the EPPO can investigate both the passive corruption and the subsequent money laundering.

Európska prokuratúra vytvorila privilegované partnerstvá s inými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ.

Uzavrela sa dohoda s Európskou komisiou a podpísali sa dohody o spolupráci s úradom OLAF,, Eurojustom, Europolom, Európskym dvorom audítorov, Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom.

Okrem spolupráce s inými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ (akými sú vyššie uvedené subjekty) spolupracuje Európska prokuratúra aj s týmito ďalšími kategóriami partnerov:

• orgány nezúčastnených členských štátov EÚ;
• orgány, ktoré nie sú členmi EÚ (tretie krajiny);
• orgány zúčastnených členských štátov;
• siete justičnej spolupráce a presadzovania práva (napr. Európska justičná sieť, CARIN atď.);
• medzinárodné organizácie a podobné subjekty (Rada Európy, Interpol atď.).

Verejne dostupné dohody o spolupráci s niektorými z uvedených subjektov nájdete v sekcii Dokumenty na našich webových stránkach.